Viete, čo najviac odrádza a znepokojuje ľudí okolo vás? Posledné prieskumy upozorňujú na hlasné telefonovanie, ktoré je pre ľudí nadmieru rušivé. Nikoho nezaujímajú cudzie hlučné hovory, idú všetkým na nervy a spúšťajú nepríjemné až rozhnevané reakcie ostatných navôkol.
Mobil nad nami vládne. Nie sme to my, ktorí určujeme, s kým a kedy budeme telefonovať. Je to mobil, ktorý nám svojim zvonením berie súkromie a prejav úcty k iným. Sprevádza nás toľko maniérov, ktorým podliehame, že sami nevidíme aký zlý dojem vytvárame na ľudí v pracovnom alebo súkromnom živote.
Robíme to, čo nechceme, aby iní robili
Je iróniou, že vieme, aké je neslušné používať mobil v spoločnosti kolegov alebo priateľov, tak či onak, robíme to takmer všetci. Dá sa vôbec brať ohľad na iných a nevybavovať si každučkú maličkosť na blikajúcom displeji?
Nekonečne dlhé telefonovanie pri inej osobe
Vždy je to na nás. Najdôležitejšie sú práve osobné stretnutia, preto neprerušme ich veľký význam. Byť zdvorilí k tomu, s kým sme, je na prvom mieste. Skúste vypnúť mobil alebo nastaviť tiché zvonenie. Tak prejavíme úctu a vážnosť nielen k osobe, s ktorou vedieme rozhovor, ale aj sebe.
Všetci nás počujú
Vedome, či nevedome, hlasný prejav vzbudzuje záujem iných, aby počúvali. Nie je pravda, že budeme pôsobiť sebavedomejšie a dôležito. Všetko je inak. Čím je hlas intenzívnejší, tým viac iných ruší a pôsobí neprofesionálne až trápne. Rozmyslime si, či tak chceme pôsobiť.
Rušivé cinkania
Ľudia sú skutočne citliví na svoje upozornenia. Pri každom cinknutí sa vedome alebo nevedome pozeráme na svoje mobily. Nepodstatné notifikácie nás prenasledujú a vyrušujú, no aj tak ich má väčšina z nás zapnuté.
„Prepáč, dnes ma nečakaj, prídem neskoro.“
Vybavovanie akýchkoľvek súkromných a dôverných hovorov pred inými osobami je netaktné. Stačí ustúpiť do úzadia a potichu odkaz vybaviť.
Na pracovnom obede
Hovory v reštauráciách sú priam urážlivé. Ak som s niekým na obede, osoba, s ktorou trávime čas, by mala byť pre nás jediná. Nájsť si súkromie pre iného, znamená venovať mu ho do poslednej sekundy. Pokiaľ telefonujeme, druhá osoba nevie čo robiť, je v nepríjemnej situácií a tak neprirodzene predstiera kľudné pohľady, gestikuláciu a nakoniec tiež uchopí mobil a začne do neho ťukať správu. Od takéhoto stretnutia očakávať už nemusíme nič.
„Len pošlem sms...“
Posielať sms správu počas rozhovoru s kolegyňou alebo klientom je už absolútne narušenie prejavu dôležitosti a sebaúcty druhého.
Svedkovia okolo nás
Nedopustime, aby niekto počul osobu na druhej strane nášho telefónu. Je naozaj nutné stíšiť si hlasitosť a ustúpiť do úzadia. Znevážiť osobu, s ktorou práve telefonujeme je jednoduché, nezabúdajme ale na fakt, že ani samých seba nevykreslíme v najlepšom svetle. Každý si uvedomí, že ak vám zavolá, bude na tom tak isto ako osoba, na ktorej sa možno teraz bavíte. A ešte dôležitý detail - v tichej miestnosti alebo v aute je takmer vždy počuť obsah rozhovoru.
„Šoférujem, ale počúvam...“
Odolať pokušeniu nereagovať na súrny hovor je pre väčšinu šoférov nemožné. Žiaľ, ani handsfree negarantuje plné sústredenie, či na rozhovor, jazdu alebo oboje. Multitaskingové vybavovanie hovorov naráža aj na miešanie súkromných a pracovných rozhovorov a tak si často v aute vypočujeme hlasný dialóg kolegu s nič netušiacim klientom alebo aj manželkou. V takomto prípade ide už o prekročenie etických hraníc a je nutné sa zamyslieť, ako tým škodíme sebe a ubližujeme iným.
„Toto musím vybaviť.“
Pokiaľ sa s niekým rozprávame a pritom nám pípne textová správa alebo zazvoní mobil, je vhodné pokračovať v rozhovore bez prerušenia. Zvonenie stíšime a hovor vybavíme neskôr. Osoba si všimne, že máme veci pod kontrolou a naviac ocení, že jej venujeme čas.
Nie je možné venovať sa viacerým osobám a s každou z nich riešiť inú tému. Čas stráca na hodnote, pokiaľ ho nevyužijeme efektívne a zároveň aj ľudsky. Ak nemáme naše hovory po kontrolou, berieme iným ľuďom sebaúctu. A sebe príležitosť, aby si nás ľudia viac vážili a mali radi.